Kanonizácia Anežky Přemyslovny sa uskutočnila 12. novembra 1989 v chráme
sv. Petra vo Vatikáne a zúčastnilo sa jej približne 10.000 pútnikov z
vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR). Pútnikov,
ktorým komunistické úrady v rozpore s vtedajšími zvyklosťami umožnili
cestu do Talianska, viedol pražský kardinál František Tomášek.
Českí katolíci sa o svätorečenie Anežky Přemyslovny snažili už do jej
smrti v roku 1282. Prvý veľký úspech k dosiahnutiu tohto cieľa sa im
podaril až v roku 1874, keď Anežku pápež Pius IX. prehlásil za
blahoslavenú.
V 80. rokoch minulého storočia dal Vatikán najavo, že zvažuje Anežku
Přemyslovnu či Anežku Českú vyhlásiť za svätú. Postavil tak komunistické
československé vedenie pred zložitú otázku. Predstavitelia Vatikánu
napokon ustúpili z plánu uskutočniť svätorečenie v Prahe a komunistické
vedenie zasa prisľúbilo, že nebude brániť pútnikom vycestovať do
Talianska.
Predstavitelia totalitného režimu svoje slovo dodržali a do Vatikánu
vycestovalo približne 10.000 veriacich. Vtedajšia československá vláda
dokonca vypravila štyri mimoriadne lôžkové vlaky, stovky autobusov a dva
letecké špeciály. Na slávnostnú bohoslužbu sa mnohí českí pútnici
dostavili v ľudových krojoch svojho kraja. Niektorým sa dokonca podarilo
porozprávať aj s pápežom Jánom Pavlom II.
O päť dní, 17. novembra 1989 vypukla v Československu nežná revolúcia a
na počesť novej českej svätici a patrónky celebroval kardinál František
Tomášek 21. novembra 1989 slávnostnú omšu v katedrále sv. Víta na
Pražskom hrade. Omšu, počas ktorej kardinál Tomášek oslovil občanov
posolstvom s názvom "Všemu lidu Československa!", vysielala v priamom prenose aj vtedajšia štátna Československá televízia.
Anežka Česká bola najmladšia dcéra českého kráľa Přemysla Otakara I. a
Konštancie Uhorskej. O jej ruku sa uchádzali viacerí vtedajší významní
európski panovníci. Z tohto dôvodu najprv vyrastala na poľskom kniežacom
dvore, lebo ju čakal sobáš kniežaťom Boleslavom. Ten však umrel počas
poľovačky a tak sa malá Anežka vrátila do Čiech.
Ďalším nádejným pytačom bol aj syn nemeckého cisára Fridricha II.
Henrich. Ani tento sobáš sa neuskutočnil a o jej ruku mali záujem aj
ďalší panovníci - anglický kráľ Henrich III. Plantagenet, rímsky kráľ
Henrich VII. Štaufský a paradoxne aj samotný nemecký cisár Fridrich II.,
otec predchádzajúceho potenciálneho ženícha Henricha.
To už po smrti Přemysla Otakara I. sedel na českom tróne Anežkin brat
Václav I. Jednooký, ktorý dobre poznal sestrinu silnú náklonnosť ku
kresťanstvu ovplyvnenú učením Františka s z Assisi. Do sobášov ju preto
nenútil a Anežka si zvolila cestu rehoľníčky, ktorou sa stala v roku
1234.
Václav I. jej venoval pozemky pri Vltave, kde neskôr vybudovala kláštor
pre mužskú i ženskú rehoľu nasledovníkov svätého Františka z Assisi. Na
jeho vybudovanie minula celé svoje kráľovské veno. Finančne jej pomáhali
aj matka Konštancia, Václav I., po ňom aj kráľ Přemysl Otakar II. a
jeho manželka kráľovná Kunhuta. A tak sa zrodilo významné dielo ranej
českej gotiky, známe ako Kláštor svätej Anežky Českej, ktoré súčasťou
bola nemocnica pre chudobných a útulok sv. Františka.